Život Prešova
online
online
Občianske hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) vzniklo pred 25 rokmi
14.11.2014 Bratislava
Bratislava 14. novembra (TASR) – Občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, známe pod skratkou VPN, bolo demokratické politické hnutie, ktoré stálo na čele revolučných zmien v novembri 1989. Pri príležitosti 25. výročia jeho vzniku prináša TASR profil VPN.
Spoločenské a politické zmeny v novembri 1989, ktoré zmenili smerovanie bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR), neboli náhodné. Do histórie vošli pod názvom Nežná revolúcia. Nezastupiteľnú úlohu v zavŕšení tohto procesu zohralo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN).
Jednou z hlavných príčin rozpadu nielen ČSSR, ale i celého bývalého socialistického bloku sa stala "perestrojka" v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorú od svojho nástupu začiatkom 80. rokov 20. storočia presadzoval vtedajší sovietsky premiér Michail Gorbačov. Udalosti nabrali rýchly spád – komunistické režimy sa zrútili najskôr v Maďarsku, Poľsku, potom v Nemeckej demokratickej republike (NDR), ČSSR a nakoniec aj v Bulharsku a Rumunsku.
Solidaritu s rumunským ľudom, ktorý prežíval občiansku vojnu, prišli 23. decembra 1989 na bratislavské Námestie SNP pokojnou manifestáciou vyjadriť tisíce obyvateľov hlavného mesta SR. Zhromaždenie zorganizovala Verejnosť proti násiliu. Na sn. Ján Budaj (vpravo) a Alexander Dubček (vľavo) medzi manifestujúcimi.
V ČSSR bola špecifická situácia – revolučné nálady tu boli už v rokoch 1968-1969, ale vpád okupačných vojsk 21. augusta 1968 zakonzervoval krajinu na ďalších 20 rokov. To však neznamenalo, že pokrokové sily sa s touto situáciou uspokojili.
Podľa tajnej správy Federálneho úradu pre tlač a informácie bolo pred rokom 1987 v ČSSR len päť disidentských skupín - Charta 77, Výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných, Československo-poľská Solidarita, Výbor na ochranu práv maďarskej menšiny a časť Jazzovej sekcie. Koncom 80. rokov ich pôsobilo už 39. Najväčšiu pozornosť venovala vtedajšia Štátna bezpečnosť (ŠtB) na Slovensku okrem Hnutia za občiansku slobodu, opozičnej skupine ochranárov prírody a samostatných disidentov a činnosti tzv. "tajnej cirkvi". Začiatkom 80. rokov minulého storočia už existovala aj tajná informačná sieť napojená na Západ, ktorá prostredníctvom Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a ďalších staníc i tlače informovala svet a našu verejnosť o situácii v krajine.
Najväčšou verejnou demonštráciou proti komunistickému režimu v bývalom Československu od udalostí roku 1968 bola Sviečková demonštrácia na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave 25. marca 1988, ktorú násilne rozohnala polícia s obuškami a vodnými delami. Už od začiatku roku 1989, najmä po demonštráciách venovaných 10. výročiu upáleniu sa študenta Jana Palacha, bolo cítiť, že vtedajší režim sa dlho neudrží. Vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ) sa už nedokázalo vzoprieť revolučným udalostiam v novembri 1989.
Hnutie VPN bolo založené 19. novembra 1989 v Bratislave ako reakcia na pražské udalosti zo 17. novembra toho roku. Návrh na vytvorenie politického hnutia vzišiel zo stretnutia približne 500 umelcov, intelektuálov a osobností spoločenského života v bratislavskej Umeleckej besede. O štrajku pražských divadiel informoval Milan Kňažko. Prečítal protestné vyhlásenie k demonštrácii pražských študentov (17. november 1989), v ktorom bratislavskí herci spolu s ochranármi podporili svojich pražských kolegov. Samotné hnutie pod názvom Verejnosť proti násiliu i jeho koordinačný výbor vznikli 20. novembra 1989 v byte Jána Langoša. Jeho zakladatelia, Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Peter Zajac, Martin Bútora, Jozef Kučerák a ďalší, prijali programové vyhlásenie, na základe ktorého žiadali nastolenie skutočnej demokracie. Keď vtedajší minister kultúry Pavel Koyš zatvoril bratislavské divadlá, herci vyhlásili štrajk pred budovami divadiel. Štrajk vyhlásili aj bratislavské vysoké školy riadené svojím koordinačným výborom.
Koordinačný výbor VPN sa 20. novembra 1989 opäť zišiel v bratislavskej Umeleckej besede. K tisíckam ľudí prehovorili Ľubomír Feldek, Milan Kňažko a Peter Horváth, ktorí dav usmernili na Gottwaldovo námestie (terajšie Námestie Slobody) v Bratislave, kde prebiehala demonštrácia študentov. Spoločne sa potom presunuli na Hviezdoslavovo námestie, kde vystúpili viacerí protagonisti Nežnej revolúcie a zástupcovia vznikajúcich hnutí a zväzov. Nasledovali mítingy na Námestí SNP, ktoré moderovali Milan Kňažko a Ján Budaj, pridali sa k nim aj predstavitelia cirkví a politických strán.
Vývoj v nasledujúcich rokoch na Slovensku ukázal, akú významnú úlohu zohral vznik hnutia VPN v zavŕšení boja proti vtedajšiemu politickému režimu. Na druhej strane sa prejavila nejednotnosť rozličných ideových a politických prúdov, ktoré spočiatku boli súčasťou VPN, ale neskôr išli svojou vlastnou cestou. Ciele hnutia – dosiahnuť slobodu a demokraciu pre všetkých - sa však podarilo splniť.
Na základe ústavného zákona 183/1989 boli v období od 28. decembra 1989 do 31. marca 1990 o voľbe poslancov zákonodarných zborov kooptovaní kandidáti VPN do Slovenskej národnej rady (SNR) a do Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. V rokoch 1990-1992 bolo hnutie Verejnosť proti násiliu vládnou stranou. V parlamentných voľbách v roku 1992 však nedosiahlo ani päťpercentnú hranicu potrebnú na zvolenie do parlamentu a následne bolo rozpustené.
Spoločenské a politické zmeny v novembri 1989, ktoré zmenili smerovanie bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR), neboli náhodné. Do histórie vošli pod názvom Nežná revolúcia. Nezastupiteľnú úlohu v zavŕšení tohto procesu zohralo hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN).
Jednou z hlavných príčin rozpadu nielen ČSSR, ale i celého bývalého socialistického bloku sa stala "perestrojka" v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR), ktorú od svojho nástupu začiatkom 80. rokov 20. storočia presadzoval vtedajší sovietsky premiér Michail Gorbačov. Udalosti nabrali rýchly spád – komunistické režimy sa zrútili najskôr v Maďarsku, Poľsku, potom v Nemeckej demokratickej republike (NDR), ČSSR a nakoniec aj v Bulharsku a Rumunsku.
Solidaritu s rumunským ľudom, ktorý prežíval občiansku vojnu, prišli 23. decembra 1989 na bratislavské Námestie SNP pokojnou manifestáciou vyjadriť tisíce obyvateľov hlavného mesta SR. Zhromaždenie zorganizovala Verejnosť proti násiliu. Na sn. Ján Budaj (vpravo) a Alexander Dubček (vľavo) medzi manifestujúcimi.
V ČSSR bola špecifická situácia – revolučné nálady tu boli už v rokoch 1968-1969, ale vpád okupačných vojsk 21. augusta 1968 zakonzervoval krajinu na ďalších 20 rokov. To však neznamenalo, že pokrokové sily sa s touto situáciou uspokojili.
Podľa tajnej správy Federálneho úradu pre tlač a informácie bolo pred rokom 1987 v ČSSR len päť disidentských skupín - Charta 77, Výbor na ochranu nespravodlivo stíhaných, Československo-poľská Solidarita, Výbor na ochranu práv maďarskej menšiny a časť Jazzovej sekcie. Koncom 80. rokov ich pôsobilo už 39. Najväčšiu pozornosť venovala vtedajšia Štátna bezpečnosť (ŠtB) na Slovensku okrem Hnutia za občiansku slobodu, opozičnej skupine ochranárov prírody a samostatných disidentov a činnosti tzv. "tajnej cirkvi". Začiatkom 80. rokov minulého storočia už existovala aj tajná informačná sieť napojená na Západ, ktorá prostredníctvom Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky a ďalších staníc i tlače informovala svet a našu verejnosť o situácii v krajine.
Najväčšou verejnou demonštráciou proti komunistickému režimu v bývalom Československu od udalostí roku 1968 bola Sviečková demonštrácia na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave 25. marca 1988, ktorú násilne rozohnala polícia s obuškami a vodnými delami. Už od začiatku roku 1989, najmä po demonštráciách venovaných 10. výročiu upáleniu sa študenta Jana Palacha, bolo cítiť, že vtedajší režim sa dlho neudrží. Vedenie Komunistickej strany Československa (KSČ) sa už nedokázalo vzoprieť revolučným udalostiam v novembri 1989.
Hnutie VPN bolo založené 19. novembra 1989 v Bratislave ako reakcia na pražské udalosti zo 17. novembra toho roku. Návrh na vytvorenie politického hnutia vzišiel zo stretnutia približne 500 umelcov, intelektuálov a osobností spoločenského života v bratislavskej Umeleckej besede. O štrajku pražských divadiel informoval Milan Kňažko. Prečítal protestné vyhlásenie k demonštrácii pražských študentov (17. november 1989), v ktorom bratislavskí herci spolu s ochranármi podporili svojich pražských kolegov. Samotné hnutie pod názvom Verejnosť proti násiliu i jeho koordinačný výbor vznikli 20. novembra 1989 v byte Jána Langoša. Jeho zakladatelia, Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Peter Zajac, Martin Bútora, Jozef Kučerák a ďalší, prijali programové vyhlásenie, na základe ktorého žiadali nastolenie skutočnej demokracie. Keď vtedajší minister kultúry Pavel Koyš zatvoril bratislavské divadlá, herci vyhlásili štrajk pred budovami divadiel. Štrajk vyhlásili aj bratislavské vysoké školy riadené svojím koordinačným výborom.
Koordinačný výbor VPN sa 20. novembra 1989 opäť zišiel v bratislavskej Umeleckej besede. K tisíckam ľudí prehovorili Ľubomír Feldek, Milan Kňažko a Peter Horváth, ktorí dav usmernili na Gottwaldovo námestie (terajšie Námestie Slobody) v Bratislave, kde prebiehala demonštrácia študentov. Spoločne sa potom presunuli na Hviezdoslavovo námestie, kde vystúpili viacerí protagonisti Nežnej revolúcie a zástupcovia vznikajúcich hnutí a zväzov. Nasledovali mítingy na Námestí SNP, ktoré moderovali Milan Kňažko a Ján Budaj, pridali sa k nim aj predstavitelia cirkví a politických strán.
Vývoj v nasledujúcich rokoch na Slovensku ukázal, akú významnú úlohu zohral vznik hnutia VPN v zavŕšení boja proti vtedajšiemu politickému režimu. Na druhej strane sa prejavila nejednotnosť rozličných ideových a politických prúdov, ktoré spočiatku boli súčasťou VPN, ale neskôr išli svojou vlastnou cestou. Ciele hnutia – dosiahnuť slobodu a demokraciu pre všetkých - sa však podarilo splniť.
Na základe ústavného zákona 183/1989 boli v období od 28. decembra 1989 do 31. marca 1990 o voľbe poslancov zákonodarných zborov kooptovaní kandidáti VPN do Slovenskej národnej rady (SNR) a do Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR. V rokoch 1990-1992 bolo hnutie Verejnosť proti násiliu vládnou stranou. V parlamentných voľbách v roku 1992 však nedosiahlo ani päťpercentnú hranicu potrebnú na zvolenie do parlamentu a následne bolo rozpustené.
0
www.ZIVOTPO.sk
